NiektoAkoJa

Dnes u mňa totálne prepuka chrípka. Je to úplne super pocit, keď sa cítim, ako keby som si išla vykašľať pľúca spolu s vnútornosťami. Ale nevadí, hlavne, že som po dlhom čase s rodičmi a konečne sa nemusím o nič starať. Mám navarené, len poupratujem a pokecáme troška. Už to budú tri roky, čo sa snažím byť samostatná a celkom mi to ide, fuj, samochvála smrdí...
Ale dnes si to uvedomujem intenzívnejšie, lebo som chorá a má ma kto poľutovať, priniesť čajík do postele, prikryť ma, keď zaspím.
Prečo samota tak bolí? Nechcem byť sama, žiť v cudzom meste a nemať sa o koho oprieť.
Zase tá depresívna nálada, radšej končím...