NiektoAkoJa

Celý dnešný deň som uvažovala o mojej spolubývajúcej. Celý tento príbeh je dosť dlhý, budem sa ovládať, aby toho nebolo príliš veľa.
Začalo to rozchodom s mojím dlhoročným priateľom. Žila som u neho dva roky a nakoľko sa zo dňa na deň rozhodol, že ho to už nebaví, zostala som sama v cudzom meste medzi ľuďmi, ktorých som poznala len z práce. Ešte že sa jedna kolegyňa zľutovala a ponúkla mi bývanie u nej na byte, vraj sú tam štyria a majú jednu izbu voľnú, táto veta mi padla vhod. Ale tým sa to všetko len začalo. Akonáhle som sa prisťahovala, medzi dvomi spolubývajúcimi začali hádky, ktoré sa len stupňovali. Nanešťastie to bola práve moja kolegyňa, ktorá vyrábala problémy jeden za druhým. A nakoľko som stála medzi nimi dvoma a snažila som sa ich udobriť, vždy som si to odskákala ja. Kolegyňa sa na koniec odsťahovala a zostala som s druhým despotíkom - babou, ktorá je síce dobrá kamarátka, ale iba ak vždy prikývnem na to, čo ona povie. Ale už aj mne pretiekol pohár trpezlivosti a pomaly začínam prejavovať odpor, čo však rozbíja naše kamáratstvo. Je mi to ľúto, lebo sa úžasne dopĺňame, každá z nás má to, čo tej druhej chýba.
Tak teraz absolutne neviem, čo mám robiť... Mám sa radšej podriadiť, alebo stratiť dobrú kamarátku???
No a to je asi tak všetko, na čo som dnes prišla...
Idem do hajan...